Nakladanie s odpadmi
Nakladanie s odpadmi
Až 93 % tuhých komunálnych odpadov v SR je "zneškodňovaných" - uložených na skládkach či spálených v spaľovniach, len 1,2 % je recyklovaných a 3,3% kompostovaných.
Kompostovanie
Kompostovanie je prírode najbližší spôsob, ako naložiť s organickými zbytkami. Slama, tráva, seno, burina, kvety, lístie, šupky z ovocia a zeleniny a iné zvyšky z kuchyne a záhradky môžu byť mikroorganizmami rozložené a vytvoria kvalitný humus, ktorý je prírodným hnojivom, bohatým na živiny. Pôde tak vrátime to, čo sme pri pestovaní plodín z nej odčerpali.
Ušetríme tak miesto na skládke, lebo bioodpad tvorí veľkú časť komunálneho odpadu, až 30 - 45 %, ušetríme tiež poplatky za odvoz odpadu. Ako sa kompostuje? Na prípravu kompostu sa používajú rozličné rastlinné zvyšky vrátane drevnej hmoty, ktoré zniešavame s pôdou v pomere 5:1. Pôda obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré podporujú rozklad organickej hmoty a jej premenu na humus. Ideálnym doplnkom kompostu je maštaľný hnoj a rašelina, ktorá v komposte udržiava potrebnú vlhkosť. Kompost zakladáme na zatienenom mieste, v období sucha ho pravidelne zavlažujeme vodou. Po založení kompostu vnútri rýchlo stúpa teplota, ideálna je 35-40 stupňov Celzia, pri ktorej sa vytvára najviac humusu. Povrch kompostu pokrývame pokosenou trávou alebo iným rastlinným materiálom. Optimálne rozmery pre udržiavanie kompostu sú šírka do 2m a výška asi 1m. Dĺžka môže byť ľubovoľná. Aspoň 1krát do roka kompost prehadzujeme, aby sme ho prevzdušnili a premiešali. Tým urýchlime jeho dozrievanie.
Pridávaním mletého vápenca usmerňujeme rozkladné procesy a obmedzujeme vvoj choroboplodných zárodkov. Na 1m3 kompostu pridávame 10kg mletého vápenca. V žiadnej záhradke by kompost nemal chýbať, preto skúste podľa tohto návodu zrealizovať kompostovanie i na vašej záhradke. Prispejete tak k lepšej úrode i k menšiemu znečisteniu prostredia.