Skládkovanie
Skládkovanie
Skládky - sú to povrchové úložiská odpadov, poznáme dva typy skládok -
povolené, riadené
skládky, ktoré sú oficiálne určené na skládkovanie odpadu a sú
čiastočne udržiavané, kontrolované a prípadne zriedka i rekultivované
(po naplnení
vrátené do pôvodného stavu) a na ich projektoch sa
podieľajú geológovia,
hydrológovia, chemici... a tzv. divoké, čierne,
neriadené skládky, ktoré vznikli
pričinením neporiadnych občanov, obcí,
podnikov na územiach, ktoré neboli na to
vyčlenené. Tieto skládky sú nebezpečné preto, lebo nie sú zo spodu izolované a nie sú
kontrolované,
takže v prípade uloženia nebezpečného odpadu sa nebezpečné látky
dostávajú okamžite do pôdy a podzemných vôd. Sú to vlastne smetiská.
Riadené
skládky sú vybudované väčšinou na geologicky stabilnom a nepriepustnom
podloží, zospodu izolované vrstvou ílu alebo syntetickou podložkou.
Nemali by sa tu
ukladať materiály, ktoré sú nebezpečné, ako sú malý
domáci chemický odpad,
priemyselný a toxický odpad. Do kontaktu so
skládkou by nemali prísť podzemné ani
povrchové vody, a okolie skládky
sa musí pravidelne kontrolovať, či nedošlo k
únikom chemického obsahu
skládky. Mali by byť urobené tak, aby voda a slnko
nemali možnosť
ovplyvniť obsah skládkya napomáhať niektorým nebezpečným
reakciám. Tieto podmienky však bývajú dodržané len zriedka.
Nevhodné je tak isto spaľovať odpady v domácich peciach alebo v
záhradách (
dochádza k nedokonalému horeniu, pri ktorom vzniká zvýšené
množstvo škodlivých
látok) . Avšak ani vyhodenie do smetných košov na
zmesné odpady nie je omnoho
lepším riešením. Odtiaľ totiž putujú na
skládky (riadené) a do spaľovní, ktoré aj však
aj pri najmodernejších technológiách majú niektoré škodlivé dopady na ľudí.
Skládky predstavujú dlhodobú hrozbu znečistenia podzemných a povrchových vôd. V
komunálnych odpadoch zmiešavame tisíce rôznych látok - organické,
anorganické,
nebezpečné... Táto masa chemických látok začne po zmiešaní
a zahrabaní vzájomne
reagovať a vytvárať množstvo nových chemických
produktov, často nebezpečnejších
ako pôvodní látky. Spúšťame tak nekontrolovateľný chemicko - fyzikálny proces.
Dážď presakuje cez zakopané odpady produkujúc tekutinu zvanú priesaková voda.
Tá sa "obohacuje" o škodlivé látky z odpadu, vznikajú napr. kyseliny,
ktorých
nebezpečné účinky určite poznáte. Priesakujúca voda môže
znečistiť podzemné a
povrchové vody, zásobujúce ľudí pitnou vodou.
Podkladanie skládok plastovými
podložiami a íľovými vrstvami (v snahe
zabrániť škodlivým priesakom) nie je
dostatočným riešením. Tieto
podložia majú obmedzenú životnosť (max. niekoľko
desiatok rokov,
najkvalitnejšie pre nebezpečné odpady do 100 r.). Rozkladné
procesy
vnútri skládky sú ale veľmi spomalené. V skládke je neprirodzená,
nevhodná
klíma pre mnohé rozkladné mikroorganizmy (žiadny kyslík,
jedovaté prímesy). Preto
ani škodliviny organickej povahy dlho nepodliehajú biodegradácii a anorganické toxíny
ostávajú nedotknuté.
Vedci nachádzajú na skládkach aj po vyše 20 - 30 rokoch
zachovalé
zvyšky jedál, dobre čitateľné noviny. Doba rozkladu TKO na skládkach je
ešte nedostatočne známa, určite však bude trvať desiatky rokov.
Podložia skládok
nevydržia taký dlhý čas, pokiaľ trvá riziko znečistenia. Žiadny predpis nepamätá na to,
ako vplýva skládka na krajinu po ukončení životnosti. Naopak, môžme predpokladať,
že v dobe
kedy začne byť nebezpečná, bude skládka už dávno zrekultivovaná a
dokumentácia bude skartovaná.
Na skládke sa ako vedľajší produkt rozkladných mikroorganizmov vytvárajú škodlivé
skládkové plyny.
Vzniká hlavne metán, tiež CO2 a v menšej miere rôzne toxické,
agresívne, nebezpečné plyny, ktoré prenikajú do okolitého prostredia a
kontaminujú
ho. Sú známe lekárske štúdie, ktoré ukazujú na nárast
niektorých druhov rakovín u
ľudí žijúcich v okolí skládok odpadov
(nebezpečných a komunálnych). Metán môže v
zmesi so vzduchom vzplanúť a spôsobiť požiar.
Skládka
je miesto, ktoré znehodnocuje estetický vzhľad krajiny. Zaberá úrodnú
pôdu
alebo časť prírody (každá tona komunálneho odpadu zaberie 1 až
niekoľko m3
životného priestoru) a znižuje bonitu - úrodnosť pôdy v okolí.
Ďalším škodlivým javom je zvýšené množstvo dopravy na a zo skládky.
Problémy
znečiťovania zo skládok môžu byť vyriešené, len ak na nej budú
končiť iba inertné a
nie škodlivé zložky. Je potrebné vyseparovať organické zložky, všetky recyklovateľné
zložky a odstraňovať používanie
škodlivých látok. V SR bolo r. 1996 v prevádzke
538 skládok, z toho 114
vyhovovalo všetkým technickým požiadavkám pre riadenú
skládku. Ďalších 20 bolo rozostavaných.
Ďalším škodlivým javom je zvýšené množstvo dopravy na a zo skládky.
Problémy
znečiťovania zo skládok môžu byť vyriešené, len ak na nej budú
končiť iba inertné a
nie škodlivé zložky. Je potrebné vyseparovať organické zložky, všetky recyklovateľné
zložky a odstraňovať používanie
škodlivých látok. V SR bolo r. 1996 v prevádzke
538 skládok, z toho 114
vyhovovalo všetkým technickým požiadavkám pre riadenú
skládku. Ďalších 20 bolo rozostavaných.